Od 80. rokov minulého storočia počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe nepretržite klesá. Faktom však zostáva, že ešte stále žije na svete stovky miliónov ľudí, ktorí musia každý deň prežiť za menej než 2 doláre, čiže to zatiaľ nepovažujeme za nejaký úžasný úspech, ktorý si zaslúži adekvátne oslavy.

Čo sa udialo v uplynulých desaťročiach?
Podiel ľudí žijúcich na svete v extrémnej chudobe sa za posledných 40 rokov neustále znižuje. Obrovské krajiny ako Čína, India a Nigéria sa za tieto štyri desaťročia stali krajinami obyvateľov strednej triedy. Táto zmena sa však neudiala za dni či týždne, ale trvala dlhé roky, takže jej spravodajské médiá nevenujú veľa pozornosti.

Čo je extrémna chudoba?
V extrémnej chudobe žijú ľudia, ktorí majú na deň menej než 2 doláre (resp. menej než 2,15 dolára, aby sme boli úplne presní). Títo ľudia nemajú dostatok peňazí ani na to najnutnejšie, čo väčšina z nás považuje za samozrejmosť – potraviny, vodu, elektrinu a základnú zdravotnú starostlivosť.

Kde žijú ľudia v extrémnej chudobe?
Približne polovica z nich žije v Afrike, druhá polovica v Ázii. Ako bývajú si môžete pozrieť vďaka projektu Dollar Street: https://www.gapminder.org/dollar-street/?max=66

Kde získam viac informácií?
Ako sa krajiny dostali z chudoby si môžete pozrieť tu: https://www.gapminder.org/tools/#$state$time$value=2015;&marker$axis_y$which=extreme_poverty_percent_people_below_190_a_day&domainMin:null&domainMax:null&zoomedMin:null&zoomedMax:null&spaceRef:null;;;&chart-type=bubbles
Život ľudí žijúcich v extrémnej chudobe a ich domácnosti si môžete pozrieť v projekte Dollar Street: https://www.gapminder.org/dollar-street/?topic=homes&media=image&max=59
Viac informácií o extrémnej chudobe nájdete na stránke Our World In Data: https://ourworldindata.org/extreme-poverty#:~:text=As%20we%20can%20see%2C%20globally,million%20every%20year%20since%201990

Pôrod v zdravotníckom zariadení znamená menej vážnych ochorení a úmrtí matiek aj detí v dôsledku komplikácií, ak je k dispozícii potrebné vybavenie a vyškolený zdravotnícky personál. V Indii sa podiel detí narodených v zdravotníckych zariadeniach zvýšil z približne 52 % v roku 2008 na približne 89 % v roku 2021.

Je to síce pokrok, ale ak sa má naďalej znižovať úmrtnosť matiek, treba ešte zlepšiť odbornú prípravu personálu, ako aj kvalitu zariadení a ich vybavenia.

Afrika je obrovským kontinentom s množstvom odlišných krajín. Napriek tomu medzi ľuďmi často prevláda stereotyp, že všetci obyvatelia Afriky sú obete. Názor, že sa Afrika nedokáže sama uživiť, môže viesť k presvedčeniu, že sa do nej neoplatí investovať. Dokonca môže vzniknúť nevôľa čo i len pokúšať sa investovať do zvyšovania produktivity afrického poľnohospodárstva, keď je tento kontinent od začiatku považovaný za odsúdený na zánik. V skutočnosti je to však inak. Africké krajiny pestujú vlastné plodiny, ale ich schopnosť produkovať viac potravín citlivo reaguje na klimatické zmeny. Vo svete, ktorý sa čoraz viac otepľuje, tomu treba venovať veľkú pozornosť.
Fotografie hladných ľudí žijúcich v extrémnej chudobe, ktoré vidíme, nie sú falošné, ale ani nie sú obrazom o celom kontinente, na ktorom žije vyše miliarda ľudí. Áno, žijú tu veľmi chudobní ľudia, ktorí sa spoliehajú na potravinovú pomoc. Avšak veľká časť potravín sa dováža zo zahraničia nie preto, že iná možnosť neexistuje, ale preto, že to ľudia chcú.
Najviac potravín dovážajú krajiny severnej Afriky. Egypt dováža veľa pšenice, čiastočne aj preto, že predáva chlieb za nízke ceny dotované štátom. Všetky severoafrické krajiny dovážajú kukuricu na kŕmenie kurčiat. Prekvitá tiež dovoz jačmeňa, keďže v krajinách rastie počet pivovarov. Aj ľudia v iných častiach Afriky (väčšinou v mestách) uprednostňujú ryžu a namiesto tradičných lokálnych potravín, ktoré tvoria veľkú časť dovážaného jedla, chcú jesť instantné rezance, cestoviny a vyprážané kurčatá.

Prečo odpovedajú ľudia na túto otázku nesprávne?
Ak človek nežije v Afrike a vytvára si o nej obraz iba z médií, nadobúda dojem, že je to skôr krajina než kontinent. Často vidíme fotografie katastrof, chorôb, vojen, teroru a hladu. Vytvárame si tak v hlavách obraz Afriky, kde nič nefunguje a všetko je závislé od zvyšku sveta, ktorý jej posiela potraviny, a od vyškoleného personálu, aby prišiel na pomoc. Pravda je však taká, že väčšina jej krajín zaznamenala za posledné desaťročia rýchlejší hospodársky rast než krajiny Európy.

Prečo je problém, že o tom majú ľudia mylnú predstavu?
Je pravda, že Afrika ako kontinent je veľmi chudobná a stále zápasí s mnohými problémami. Vo väčšine prípadov však majú africké krajiny dostatok vzdelaných ľudí na to, aby si s väčšinou svojich problémov poradili. Mnoho ľudí má o Afrike až neuveriteľne neaktuálne predstavy, ktoré škodia nielen jej obyvateľom, vládam a podnikom, ale aj ľuďom, ktorí tieto zastarané názory zastávajú. Prichádzajú totiž o úžasné príležitosti pracovať, študovať, cestovať a investovať v dynamických krajinách, ktoré sú čoraz modernejšie.

Môžem týmto údajom dôverovať?
Áno, ale ako každý priemer, aj toto celkové číslo môže skrývať veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami a regiónmi. Napríklad v porovnaní so subsaharskou Afrikou sa oveľa viac potravín, ktoré konzumujú obyvatelia severnej Afriky, nepestuje, ale dováža. Údaje, ktoré uvádzame, pochádzajú od organizácie Food and Agriculture Organization (FAO). Hlavným zdrojom sú oficiálne štatistiky členských krajín, ktoré organizácia dostáva každý rok. Uvedené číslo hovorí o hmotnosti vyprodukovaných potravín, nie počte skonzumovaných kalórií. Nadácia Gapminder konzultovala túto otázku s viacerými nezávislými odborníkmi, ktorí poukázali na rozdiely medzi nevyhnutnosťou a dobrovoľnou voľbou potravín, ako aj na to, že na africkom kontinente existuje viacero rôznych scenárov. Napriek istým výhradám sa odborníci zhodli, že údaje FAO sú dôveryhodné a spomedzi dostupných aj najspoľahlivejšie.

Zdroje informácií
Dollar Street: Pozrite si taniere s jedlom: https://www.gapminder.org/dollar-street/?topic=plates-of-food&regions=af v domácnostiach s rôznou výškou príjmov v rôznych krajinách Afriky

Obnoviteľná energia zo zdrojov, ako je slnko, vietor a voda, tvorila v roku 2022 štvrtinu všetkej elektrickej energie vyprodukovanej v Nigérii. Tento podiel za posledných osem rokov stále rastie, pričom v roku 2014 sa z nefosílnych zdrojov vyrábalo v Nigérii len 17 % elektrickej energie. V roku 2022 sa už vďaka pokroku vo výrobe čistejšej elektrickej energie dostala Nigéria tesne pod celosvetovú hranicu 30 %.